Jana Tutková

Odporúčanie liekov na zníženie horúčky je jediným dlhodobým odporúčaním ministerstva a vládnych odborníkov čo užívať pri nakazení sa koronavírusom SARS-CoV-2. Vyše roka stará štúdia ukazuje, že vyššia teplota znemožňuje vírusu pripojiť sa na ACE2 receptory. Môže farmakologické zníženie teploty mať teda za následok agresívnejší rozvoj klinického ochorenia?

Čínski výskumníci ešte v decembri 2020 opublikovali odbornú štúdiu, v ktorej ukázali, že pri teplote 40ºC sa SARS-CoV-2 slabšie viaže na ľudské ACE2 receptory ako pri teplote 37ºC. Pri tzv. vysokofebrilnej teplote je infekcia vírusom menej účinná a preto sa nerozvinie do vážneho stavu, ale telo sa ľahšie s vírusom vysporiada. Výskumníci sa pustili do in vitro experimentu na základe klinického pozorovania, potom čo analýzy dát čínskych a amerických pacientov ukázali, že vyššie telesné teploty boli „ochranným faktorom u covid pacientov“.

Svoju hypotézu založili na tom, že afinita a schopnosť naviazania virálneho spike proteínu môže byť závislá od teploty a ich experiment to potvrdil. Vysvetľujú to tým, že nový SARS-CoV-2 sa snaží udržal cytokíny na nízkej úrovni, aby udržal relatívne nízku teplotu tela, ináč jeho množenie by bolo narušené vysokou teplotou, ak by hladina cytokínov (zápalovej reakcie) náhle vystúpila.

„Viacero štúdií ukázalo, že infekčná horúčka je prospešná pre uzdravenie, len v špecifických situáciach, ako je porážka, je jej efekt sporný“. Odkazy na štúdie, ktoré to potvrdzujú, sú uvedené v tomto odbornom článku, ktorý vysvetľuje: „Mnoho prehľadov štúdií sa nedávno zameralo na pochopenie mechanizmu zvyšovania teploty pre efektívnosť imunitnej odpovede proti infekciám. Výskumníci, ktorí sa venujú tejto téme, veria, že horúčka je adaptívna odpoveď zameraná na obnovenie homeostázy, ktorá bola narušená traumou alebo infekciou.“

Autori článku pokračujú: „Horúčka je jednoducho považovaná za prospešnú, pretože zvýšená teplota zlepšuje aktivitu imunitných faktorov a buniek. Spúšťa baktericidálne aktivity neutrofilov a makrofágov, množenie a diferenciáciu T-buniek, množenie T-buniek a produkciu protilátok alebo stimuláciu syntézy proteínu akutnej fázy. Zároveň zamedzuje množeniu mnohých mikroorganizmov.“

Podľa autorov článku „existuje dostatok prospektívnych a retrospektívnych štúdií naznačujúcich, že febrilné infekcie (pozn. spôsobujúce zvýšenú teplotu) znižujú riziko rakoviny a môžu súvisieť so spontánnym ústupom rôznych tumorov. Tieto pozorovania boli potvrdené a opísané v nedávnych štúdiach“ a pripájajú odkazy na odborné články. Prekvapujúco však napriek týmto dôkazom o prospešnosti miernej horúčky už vyše desaťročie prevláda prax v populácií a odporúčanie lekárov blokovať horúčku antipyretickými liekmi.

Novozélandskí výskumníci prišli k záveru, že znižovanie teploty počas infekcie môže byť škodlivé, pretože horúčka sa u chorých pacientov spája so zníženým rizikom smrti. Ďalšie štúdie na deťoch pri ovčích kiahnňach, ktoré dostali paracetamol, ukázali, že ich uzdravovanie trvalo dlhšie ako u placebo skupiny. Podobne štúdia na dobrovoľníkoch, ktorí boli nakazení chrípkou A, ukázala, že užívanie antipyretík (liekov proti horúčke) malo za následok predĺženie choroby.

Autori článku uzatvárajú: „Nakoľko sú známe mnohé vedľajšie účinky liekov znižujúcich horúčku, antipyretiká by mali byť používané iba pre špecifické indikácie ako aj ostatné lieky a nie pre horúčku ako takú“ a pridávajú štyri odkazy na vedecké práce. Ich článok je z februára 2020 a v novembri 2020 ho nasledoval ďalší článok s názvom: „Nechajme horúčku robiť svoju prácu: Význam horúčky v pandemickej ére“. Článok poukazuje na dôležitosť jedného zo symptómov covid-19, ktorému je venovaná veľmi malá pozornosť.

Lamentuje, že verejné zdravotnícke orgány odporúčajú acetaminofen alebo ibuprofen na znižovenie horúčky nakazených SARS-CoV-2 a to napriek tomu, že táto prax nezlepšila prežitie u laboratórnych zvierat ale ani u pacientov s infekciou. Doslova uvádzajú: „Blokovanie horúčky môže byť škodlivé, pretože horúčka sa s spolu s ďalšími príznakmi choroby vyvinula ako obrana proti infekcii. Horúčka zaberá tým, že spôsobuje viac poškodenia patogénu a nakazených buniek ako zdravým bunkám v tele. Počas pandemického Covidu-19 výhody ponechania výskytu horúčky pravdepodobne prevyšujú jej riziká…“

Práve nesprávna liečba a neliečba covid-19 je predmetom kritiky smerovanej na vládnych expertov s tým, že sa dalo zamedziť tisícom zbytočných úmrtí minulú zimu, keď ešte nebolo vakcín, ale aj túto zimu s vakcínami. Včasná liečba bola de facto zakázaná v októbri 2020 a odporúčanie pre ľudí v karanténe bolo zaobstarať si lieky proti horúčke a hygienické vreckovky. Až pod tlakom iných ako vládnych odborníkov ministerstvo zaviedlo na vrchole umierania v januári 2021 protokol pre ambulancie s odkazom na vitamíny a minerály, ktoré v marci doplnilo o ich dávkovanie – stále však príliš nízke, aby bolo účinné. Ešte 1.2.2022 malo MZ SR pre pacientov na prvom mieste lieky proti „zvýšenej teplote“ (viď obr.)!