Jana Tutková

S väčšinou jeho postojov by mnohí Slováci ani nesúhlasili. Renomovaný americký profesor je advokát dekarbonizácie, kontroly populácie, Covid opatrení a najnovšie aj ruských záujmov.

Z mnohých kritikov zeleného dealu či Covid pandémie sa teraz stali obhájcovia ruskej agresie na Ukrajine. Vraj preto, že nemôžu veriť mainstreamovým médiám, ktoré sa tak báli Covidu a klimatických zmien, že teraz sa zas neopodstatnene boja Putina. Akosi nedochádza, že najdlhšie sa Covidu bál cár Putin, ktorý je globálnym lídrom Klausa Schwaba, pečeným a vareným v Davose. Aj ruské mestá zavádzali Covid pasy a samostatné oblasti povinné očkovania samozrejme Sputnikom.

Navyše, niektoré média si už aj svoju chybu počas pandémie priznali (NY Times, FB). Nejako však neprekáža, že z toho istého cesta ako progresívne médiá je aj Jeffrey Sachs, riaditeľ Centra pre udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite v New Yorku a prezident OSN siete pre udržateľné rozvojové riešenia. Ten dlhodobo pretláča progresívnu uhlíkovo-neutrálnu agendu, za čo si aj vyslúžil rôzne vplyvné pozície v OSN. Ako riaditeľ Inštitútu Zeme je častým spíkrom na konferenciách Svetového ekonomického fóra a propagátorom Agendy 2030, či Miléniových cieľov.

Vyštudoval na Harvarde a potom bol poradcom pre transformáciu postkomunistických ekonomík na trhovú ekonomiku, takto povrchne ho všetci predstavujú. Keď sa stal členom pápežskej pontifikálnej akadémie pre život, dvihla sa vlna kritiky medzi katolíkmi, keďže tento pán profesor loboval v OSN za to, čo vo svojej knihe o preľudnenej planéte (2014) obhajoval: „legalizáciu potratov ako nízko-nákladovú metódu eliminácie nechcených detí…“ Verejne kritizoval aj prezidentov Reagana a Busha za zrušenie financovanie potratov a ich propagácie v treťom svete.

To zapadá aj do zelenej politiky pre záchranu planéty, ktorá má byť preťažená ľuďmi a ich činnosťou. Vo svojej nedávnej prednáške v Európskom parlamente vysvetľuje, že táto politika klimatickej zmeny nahradila mýtus preľudnenia, na základe ktorého sa zavádzali populačné politiky s cieľom zastaviť rast populácie, znížiť počet detí a reprodukciu (to cez LGBT agendu). Tie idú ďalej, len sa zmenila nálepka ideológie. Tá sa skrýva už nie za ekonomické, ale ekologické mýty.

Sachs ale túto politiku Západného sveta cielenú na kontrolu populácie nekritizuje, on chváli Európu za jej zelenú politiku. Nekritizoval ani pandemické opatrenia, naopak obhajoval Covid lockdowny i vakcíny. V roku 2020 pekne v línií expertov (pod tlakom klamstiev Fauciho a Daszaka) ako šéf komisie odborného časopisu Lancet k prešetrovaniu pôvodu vírusu pretláčal teóriu o prirodzenom pôvode vírusu a zavrhoval tu o úniku z laboratória. Keď sa klamstva prevalili, už mal argumenty aj pre laboratórny pôvod. Bežne je hosťom televízií v Číne a dal si tiež námahu napísať knihu o tom, že Ujgvari nie sú obeťou genocídy čínskej vlády.

V Európskom parlamente však hovoril najmä o tej veľmi zlej, zlej a ešte horšej Amerike, teda USA. Jej vlády vraj podviedli Rusko, nerešpektovali jeho bezpečnostné požiadavky a to je podľa neho detinské. Odvoláva sa na webstránku What Gorbachev heard, kde sa spomínajú ústne prísľuby vodcovi bývalého Sovietskeho zväzu bez dôkazov. Putinovo klamstvo o prísľube Jamesa Bakera, ministra zahraničia USA, o nerozširovaní NATO na východ už média vyvracali, vlastne aj Baker sám.

V 1999 Gorbačev a Baker rokovali o zjednotení Nemecka, ktoré sa malo stať členom NATO – s obmedzeným vojenským potenciálom a obmedzením alokácie nukleárnych zbraní vo východnom Nemecku. 12.9. 1990 podpísalo USA a Sovietsky zväz túto zmluvu, ktorá bola dodržaná, ako potvrdil Gorbačev vo svojich memoároch. O krajinách východného bloku sa nediskutovalo, keďže tie boli stále súčasťou Varšavskej zmluvy, ktorá sa rozpadla až v júli 1991. Stačí pogooglovať.

Ak Sovietsky zväz alebo Rusko chceli niečo také presadiť, mohli to dať písomne do medzinárodných zmlúv. Skvelou príležitosťou bolo aj podpísanie Budapeštianskeho memoranda o Ukrajine v roku 1994 medzi Ruskom, USA a európskymi štátmi. Tam sa nič neuvádza o neutralite Ukrajiny, hoci sa týmto memorandom Ukrajina vzdala svojich nukleárnych zbraní s tým, že nedotknuteľnosť jej hraníc garantujú svetové veľmoci. Lenže Rusko ako signatár tohto memoranda zaútočilo na Ukrajinu.

Okrem memoranda Rusko porušilo aj ďalšie svoje medzinárodné právne záväzky: Zmluvu o priateľstve medzi Ruskom a Ukrajinou (1997), Zmluvu o Čiernomorskej flotile (1997), Zmluvu o Azovskom mori (2003), Charkovský pakt (2010), Zmluvui o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF, 1987), Helsinské dohody (1975), Zmluvu o otvorenom nebi (2002), Dohovor o chemických zbraniach (1993), Chartu OSN (zásada zákazu agresie), Ženevské konvencie (medzinárodné humanitárne právo) a Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS).

Jeffrey Sachs argumentuje tým, že ani USA sa nepáčilo, keď Sovietsky zväz umiestnil svoje nukleárne zbrane na Kube v 60-tych rokoch. Išlo o to, že Rusko sa cítilo vyprovokované, keď USA umiestnili svoje v Turecku a Taliansku a pokúsili sa o prevrat na Kube, ktorá vraj až príliš inklinovala k Číne. Namiesto útoku na Kubu Kennedy nariadil námornú blokádu, aby zabránil ďalším raketám doplávať k pobrežiu Kuby. Vyrokoval dohodu, že Rusko stiahne rakety a USA nechá Kubu na pokoji plus potichu stiahne nukleárne zbrane z Turecka. Navonok to vyzeralo ako prehra pre Rusko.

Paralely s Ukrajinou sú slabé. Ukrajina nemá nukleárne zbrane NATO a hoci by sa stala jeho členom, dolet na Moskvu je skoro rovnaký ako z Litvy či Estónska. Keď sa tie rozširovali, Rusko nejako výrazne neprotestovalo. A prečo vlastne má Rusku vadiť, v akom vojenskom zoskupení sú jeho susedské (nezávislé) štáty a im nemá prekážať, že Rusko vedie vojenský spolok ODKB (angl. CSTO)? Napokon Rusko má nukleárne zbrane umiestnené až príliš blízko Poľska (teraz aj v Bielorusku), Fínska, Švédska a Nórska. Nemali by tie štáty žiadať, aby ich Rusi stiahli z polostrova Kola?

Podľa ruskej propagandy Západ vždy chcel zničiť Rusko, čo Sachs dokladuje v rozhovore s Tucker Carlsonom príkladom, že to začalo už pred 170 rokmi, keď vraj Británia chcela obkolesiť Ruské impérium a zablokovať jeho prístup k Čiernemu moru. Túto krymskú vojnu však začalo Rusko dúfajúc, že sa mu podarí získať Bospor a Dardanely. Dokonca dúfalo, že získa podporu Británie. No tá bola spojencom Otomanskej ríše, s ktorou Rusko rozpútalo vojnu napadnutím Moldavska. Víťazi vojny Rusku ponechali prístavy i mestá na Kryme. NATO nebol vtedy problém, ale ruská expanzia.

Profesor Sachs to vidí čisto imperialisticky. Rusko má mať zachovanú svoju sféru vplyvu a USA a EÚ to nerešpektuje. Akceptovať túto Putinovu víziu znamená, že postsovietske a postkomunistické krajiny nemajú právo na suverenitu, voľbu ekonomického či politického smerovania. Jednoducho majú byť znova raz obeťou dohôd veľmocí, ktoré si rozdelia sféry vplyvu bez ohľadu na vôľu toho-ktorého menšieho národa. Putin sa netají tým, že chce obnoviť slávu Ruska podľa vzoru Petra Veľkého a posilniť svoju moc.

No ale v takom prípade by svet mal tolerovať sféru vplyvu aj Iránu a ním financovaných Hútskych pirátov, ktorí poškodzujú medzinárodný obchod? Tí napadli USA už 174 krát, keď sa teraz Trump rozhodol použiť proti ním tvrdú ruku. Stačí, že krajina má nukleárne zbrane a už si môže nárokovať sféru vplyvu, domáhať sa cudzích území a zastrašovať zvyšok sveta? Lebo tak si Rusko „čerpacia stanica s atómovkami“ vynucuje nové územia, isteže pre väčšie zisky ruského ťažobného biznisu.

Putin to zastiera klamstvami o útlaku Rusov vo východnej Ukrajine, ktoré vraj prišiel oslobodiť. Sám takú slobodu nedoprial Čečencom, s ktorými Rusko prvú vojnu prehralo. Putin krátko po nástupe do Kremľa vyvolal novú vojnu, aby ich udržal v Rusku. Podobne nedovolil autonómiu Dagestanu pod vedením islamistov, ktorých separatistické hnutie potlačil. Sám také separatistické hnutie vytvoril v Gruzínsku a na Ukrajine, aby zabránil obom vstúpiť do NATO. A potom si odtrhol ich územia. Prosperujúca Ukrajina by bola kolom v oku obyvateľom Ruska.

Aj Sachs má napočúvanú ruskú propagandu o potláčaní ruskej menšiny na Ukrajine. Ak by sa na východe Slovenska nelegálne ozbrojovali separatisti, vláda by poslala vojakov urobiť poriadok. Navyše v 2014 prišli na Donbas ruskí vojaci pod vedením Igora Strekova, ktorý sa priznal k rozdúchavaniu vojny. Veď ešte pred vojnou prezident Zelenský ani poriadne nevedel po ukrajinsky a tie nacionalistické prápory rozprávali na mnohých videách medzi sebou po rusky. Len bol zrušený nekompetentne schválený zákon o ruštine ako úradnom jazyku. Ten by zaväzoval úradníčku v Užhorode, aby hovorila po rusky. Netreba to i v SR, aby oravskí úradníci vedeli maďarsky?

Asi taká diskriminácia, asi taký separatizmus. A to zabránenie genocídy na Ukrajine, čím ruský despota svoju inváziu na Ukrajinu zdôvodňoval, je skôr jeho snahou o genocídu Ukrajincov ako národa. Dlhodobo popiera ich národnosť a jediným zdôvodnením, prečo chce zabrať územia Novej Rusi, je lebo tam bolo pôvodne Rusko. Pritom keď v Kyjeve stáli chrámy, v budúcej Moskve boli ešte bažiny. Lenže dejiny sa o dosť posunuli a je úbohou zámienkou pre krádež územia nárokovať si, čo Rusku už dávno nepatrí, či čo pred 70 rokmi daroval nejaký sovietsky výbor Ukrajine.

Ťažko čakať od Amíkov, aby si doštudovali dejiny Európy. Aj pán profesor ide rád svoje, či už v prospech Číny alebo Arabských emirátov, kde sa mu ujde sláva či granty. Kritizuje USA za ich rolu svetového policajta. No na rozdiel od Ruska si žiadne okupované územia neprivlastnili, len v nich usilovali o nastolenie demokracie. Nie NATO, ale Putin ohrozuje svetový mier a zahráva sa s 3. svetovou vojnou! Drží svet ako rukojemníka, ktorému sa vyhráža použitím nukleárnych zbraní. A svet je paralyzovaný strachom, čo Putina ešte viac povzbudzuje v jeho lupičskej výprave!