Jana Tutková

Naozaj zachraňuje kresťanskú civilizáciu alebo ju skôr demoluje? Sv. Lucia, ktorej sa vo Fatime zjavila Panna Maria, varovala, že Boh dopustí, aby Rusko potrestalo svet, ak tomu úbohému národu nevyprosíme obrátenie… Rusko presviedča svojich, že vedie „svätú“ vojnu proti morálnemu úpadku a dekadencii Západu, no fakt je, že vojenská agresia je to najdekadentnejšie, čo môže byť.

Môj článok sa chce zamerať na prezidenta Ruska a na posledných 25 rokov života, ktoré smerovali k tomuto momentu – jeho konfrontácii Západu. Viac ako v Boha veril vo veľmoc ZSSR, ktorého rozpad ho bolel. Ako agent KGB bol vybraný prezidentom Jeľcinom na pozíciu úradníckeho premiéra po tom, čo postupne úspešne zastával úradnícke pozície na nižšej úrovni. V roku 1999, keď sa stal premiérom, jeho popularita začala stúpať vďaka čečenskej vojne, ktorú rozpútal.

Rozpad Sovietskeho zväzu bol podpísaný v decembri 1991 medzi Ukrajinou, Ruskom a Bieloruskom. Niektoré národy však Rusko nechcelo len tak pustiť osamostatniť sa. Na Pobaltí sa to nezaobišlo bez krviprelievania (Vilňusská masakra či Barikády v Rige), no v Čečensku to viedlo k vojne. Predtým ako boli Čečenci sovietizovaní, mali pred rokom 1921 nezávislosť. V roku 1991 vyhlásili samostatnosť, ktorú však Rusko chcelo potlačiť. Po dvoch rokoch bojov pristúpila ruská vláda na prímerie v roku 1996. Uvádza sa, že Rusko prehralo prvú čečenskú vojnu.

Lenže jednou z prvých vecí, o ktorú Putin usiloval, bolo zastaviť separatistické snahy v rôznych regiónoch. K tomu si dal schváliť zákony, ktoré mu dávali moc odvolať hlavy 89 federálnych častí Ruska. Bolo teda potrebné tiež ukázať silou, čo čaká separatistov. Aby rozpútal druhú čečenskú vojnu, potreboval presvedčivú zámienku. Na štýl KGB operácií boli v panelákoch v Riazani nainštalované tzv. cukrové bomby. Vláda vyhlásila, že za výbuchmi, ktoré zabili 300 civilistov, boli čečenskí separatisti-teroristi, hoci miestna polícia zatkla troch agentov ruskej tajnej služby FSB.

V povojnovom Čečensku vládol chaos, ktorý využili islamistickí radikáli a vojnoví lordi, ktorí sa usilovali o spojenie Dagestanu a Čečenska a vyhlásenie šárie. Putin poslal ruské vojská do Grozného, hlavného mesta, ktoré bolo zničené a ruská televízia ukázala všetkým potenciálnym separatististom, čo môžu očakávať, ak sa rozhodnú pre podobnú cestu. Vtedy si našli výhovorku, že zachraňujú Rusov pred vyhnanstvom z Kaukazu, teraz vraj „oslobodzujú“ Rusov na Ukrajine.

Putin rovnako usiloval o potlačenie separatizmu v Rusku a na Kaukaze ako aj ukrajinská vláda od roku 2014, keď konflikt nelegálnych ozbrojencov v Donbase prišli rozdúchať zelení mužíci z Ruska pod vedením Igora Strelkova Grinkina. Tieto snahy zo strany Ruska tam boli už skôr počnúc stretmi počas Euromaidanu. V ňom zohral dôležitú úlohu „útočný pes“ Vladimíra Putina, ktorým bol vo februári náložou v gauči vo vstupnej hale rezidencie, kde vlastnil 2,5 miliónový apartmán, zabitý.

Armen Sarkisyan Gorlovský založil paravojensku jednotku Arbat Batalion v roku 2022, ktorá bojovala proti Ukrajine. Bol menovaný dohliadať na viacero väzníc v Rusku a verbovať väzňov do vojny. Po zabití Prigožina začal do svojho batalionu verbovať aj bývalých členov Wagnerovej skupiny. Sarkisyan pochádzal z východnej Ukrajiny, kde sa cez miestnu mafiu dostal do roku 2009 k ovládnutiu priemyselných závodov, ako napr. na výrobu strojov a spracovanie uhlia. Neprekvapí, že mal ambíciu ovládnuť viac a autonómiu Donetska videl ako svoju cestu k moci.

Tu začal organizovať nelegálne ozbrojovanie skupín aj tých z Ruska. Podľa ukrajinskej rozviedky bol bossom podsvetia. Ukrajinská SBU sa cez svojich agentov v Moskve dostala do elitného objektu, aby spáchala atentát na vyše 10 rokov hľadaného kriminálnika. Je to jedna z úspešných operácií ukrajinskej rozviedky zameranej na odstránenie zodpovedných za vojnu na Ukrajine. Po sérií precíznych zásahov voči pár generálom a Sarkisyanovi neprekvapí varovanie prezidenta Zelenského, že aj Putin raz zomrie a nebude tu dlho… Tieto atentáty sú posolstvo hlavne jemu.

Ale poďme k Putinovi v roku 2000. Na začiatku svojho prezidentovania si vytvoril dobrý vzťah s s americkým prezidentom Georgeiom W. Bushom, ktorý ho dokonca hostil na svojom ranči v Texase. Nepochybne sa mladému Putinovi zapáčilo byť na výslní a mať uznanie mocných sveta, dokonca patriť medzi elitu globálnych lídrov Svetového ekonomického fóra v Davose. A čím viac jeho popularitu a pozíciu prezidenta ohrozovali domáci kritici z radov novinárov a opozičných politikov, tým viac sa uchyľoval k starým osvedčeným KGB praktikám.

Špeciálne nepohodlní boli novinári, ktorí odhaľovali korupciu, zločiny v Putinovej vojne v Čečensku. V roku 2003 náhle zomrel hlasný kritik Putina a člen ruskej Dumy Jurij Šekočichin. Novinárka Anna Politkovska, autorka knihy Putinovo Rusko, prežila svoje otrávenie v roku 2004, no v roku 2006 v deň Putinovych narodenín bola zavraždená vo výťahu svojho paneláku. V roku 2009 sa roztrhlo vrece s podobnými prípadmi. Novinárka Natalia Emirova, kritička ruskej vlády aj novej čečenskej vlády, bola unesená v Groznom a následne zavraždená.

Nájomný vrah zastrelil 25-ročnú novinárku Anastáziu Baburovu, ktorá odhalila pozadie ruských neonacistických skupín a novinára, právnika Stanislava Markelova. ktorý zastupoval obete porušovania ľudských práv zo strany ruských orgánov. Obaja boli kritikmi Putina ohľadom Čečenska. Vražda zo zanedbania vo väzení právnika Sergeja Magnitského, ktorý odhalil korupčnú schému ruských úradníkov, viedla k prijatiu Magnitského zákona v USA. Prvýkrát sa na sankčný zoznam dostali ruskí úradníci a politici, ktorí participovali v porušovaní ľudských práv.

Po ôsmych rokoch prezidentovania Putin podporil Andreja Medvedeva na post prezidenta a on sa stal premiérom do roku 2012. Neskôr už zmenil zákon, aby ho neobmedzovali dve volebné obdobia podľa vzoru americkej demokracie. Oligarchom ukázal, že ak nebudú stať za ním, skončia v base, ako Michal Chodorovský, šéf ropného koncernu Yukon a najbohatší muž Ruska v roku 2003, ktorý sa odvážil Putina kritizovať za korupciu a hovoriť o otvorenom Rusku. 10 rokov si posedel vraj za daňový podvod, hoci vlastnil 15 miliárd dolárov a bol 16. najbohatším mužom sveta.

Zablokovanie podnikateľských aktivít ropných a plynárenských spoločností zo „zlého Západu“ a znova vojna, tentokrát v Gruzínsku, pomohli Putinovi k upevneniu moci. Vzťahy s Gruzínskom začali upadať už v roku 2003, keď nová vláda začala usilovať o členstvo v NATO. Krátko pred ruskou inváziou do Gruzínska v auguste 2008 Putin vyhlásil na konferencii v Mníchove, že Rusko sa cíti podvedené, lebo Gorbačovovi vraj bolo sľúbené nerozširovanie NATO na východ. Toto Putinovo klamstvo som vyvracala v mojom predposlednom článku.

Vojnová mašinéria však Putinovi veľmi vyhovuje. Vojnový stav, ešte viac obmedzujúci slobodu prejavu a politické slobody, vyhlásil 20.10.2022 krátko po mobilizácii. Vojnová ekonomika beží na plné obrátky. HDP Ruska rastie, hoci jeho súčasť, a to až tretinu, tvorí verejný sektor, konkrétne platy úradníkov, čo neprodukujú nič. Ľudia majú prácu, keďže zbrojársky priemysel sa rozrastá, hoci tiež prináša len deštrukciu na Ukrajine ale už aj skrz Ukrajincov aj v Rusku (terčami sú hlavne sklady rakiet) a environmentálnu záťaž (okrem zníženia demografie zabíjaním civilistov a vojakov).

Putin sa takto zamotal do sietí diabla – túžbou po moci a impériu, čo už ani neskrýva, lebo tým dáva prvému vymierajúcemu národu v histórii novú ideológiu, vieru a nádej. Vraj znova bojujú proti nacizmu, teraz celého Západu, budú svetovou veľmocou alebo ak nie, tak zničia svet nukleárnou vojnou. Klamstvá, vyhrážky, zastrašovanie, terorizovanie, osočovanie oponentov aj v zahraničí a nepochybne teraz aj závisť voči prezidentovi Zelenskému za uznanie, ktoré sa mu celosvetovo dostáva, kým on nemôže cestovať ani na pohreb pápeža, lebo by ho zatkli za vojnové zločiny.

A ešte k jeho kresťanstvu. To nie je o fotografiách v chrámoch štátnej cirkvi. Veď tá nemôže ani slobodne hlásať morálne učenie či Kristovo evanjelium, lebo by musela odsúdiť vojnu a ruský teror. Modlíme sa teda aj za ňu.