Jana Tutková

Po tom, čo začiatkom leta Robert F. Kennedy stopol 500 miliónov dolárov na financovanie výskumu nových mRNA vakcín na boj proti vírusom vrátane chrípky a Covid-19 (vakcíny sa stále mali aktualizovať) a vyškrtol mRNA vakcíny zo zoznamu odporúčaných pre zdravé deti a tehotné ženy, obavy výrobcov vakcín narastajú každým dňom. Dnes bijú na poplach, že RFK Jr. sa chystá zrušiť aj dlhodobo používané vakcíny s adjuvantom soli hliníka.

Len nedávno Kennedy vyhodil všetkých 17 členov výboru ACIP, ktorý posudzuje vakcíny a dáva oficiálne odporúčania k očkovaniu, a nahradil ich novými odborníkmi. Medzi nimi sú aj takí, čo kritizujú bezpečnosť a efektívnosť vakcín. Jeho predsedom sa stal Prof. Martin Kulldorf, bývalý profesor epidemiológie na Harvarde, ktorý počas pandémie namietal podávanie experimentálnych mRNA vakcín mladším ročníkom. Výbor pod jeho vedením má posudzovať vakcíny s obsahom hliníka, ktoré sa injekčne podávajú populácii od najmenších bábätiek až po dôchodcov.

Tento adjuvant mobilizuje imunitu, aby vytvárala protilátky voči čiastočke neživého vírusu, príp. toxínu baktérie. Bez neho je účinnosť neživých vakcín slabá, ako priznáva aj člen predstavenstva korporácie Pfizer a bývalý šéf Americkej liekovej agentúry, Scott Gotlieb. Ten za tým vidí snahu Kennedyho odstrániť vakcíny, lebo vraj nieto alternatívy k týmto vakcínam. Taký krok by však pomohol vytvoriť tlak na farmaceutické firmy, aby alternatívu vyvinuli, otvoril by priestor konkurencii Big Pharmy a novým hráčom na trhu.

Existuje však akýkoľvek základ pre domnienku, žeby vakcíny s hliníkovým adjuvantom boli nebezpečné? Na ich bezpečnosť sa amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) pýtalo združenie ICAN ešte v roku 2019. Trvalo 3,5 roka, keď pod hrozbou súdnych sporov CDC priznalo, že žiadnu štúdiu potvrdzujúcu bezpečnosť injekčne podaného hliníka vo vakcínach deťom nemá. Dovtedy sa odvolávalo na bezpečnosť malej dávky orálne prijatého hliníka. To je však diametrálne odlišný prípad, na čo ICAN poukazoval.

Už v roku 2017 ICAN spracoval prehľad najnovších štúdií, ktoré opisujú neurologické problémy a problémy podobné autizmu u zvierat, ktorým sa hliník injekčne podával. ICAN v tlačovej správe o dlhoročnom právnom zápase so CDC, uvádza: „Hliník je doslova toxický pre ľudské telo, spôsobuje smrť buniek a neurónov. Preto reakcia tela býva naň tak silná, keďže v mieste vpichu spôsobuje bunkám smrť a naviazaním na antigén vakcín vytvára dojem, že to antigén je tak nebezpečný. Hliníkové adjuvanty tiež spôsobujú imunitnú dysreguláciu, preto sa používajú v laboratóriách na spustenie autoimunity u myší.“

Aj tieto štúdie žiada Kennedy posúdiť, čomu sa Big Pharma už vopred zubami-nechtami bráni. Dokonca si dobre načasovali zverejnenie novej dánskej štúdie, ktorá analyzovala výskyt chorôb u detí do 8 rokov po očkovaní. Do štúdie bolo zaradených 1,2 mil detí, narodených v Dánsku medzi rokmi 1997 do 2018. Celkom však bolo vylúčených skoro pol milióna detí, medzi nimi tie, ktoré sa nedožili 2. roku života, mali vážnejšie ochorenia (napr. srdca, pečene atď) alebo mali viac ako 3 dávky z jednotlivých vakcín obsahujúcich hliník. V USA pritom už medzi 12. -15. mesiacom života deti dostávajú 4. dávku štyroch detských vakcín.

Minister zdravotníctva Kennedy zareagoval, že ide o „nastrčenú klamlivú propagandu farmaceutického priemyslu“ a autori štúdie „ju dôkladne nadizajnovali tak, aby žiadne poškodenie nenašla“. Štúdiu financoval vládny dánsky inštitút, takže jeho prepojenia na farmaceutický priemysel bude musieť americký minister dokázať. Pred jeho nástupom do funkcie boli však aj americké vládne úrady pre výskum zdravia, lieky a vakcíny silno prepletené a spolufinancované farmaceutickým priemyslom. Ako svoje poslanie si Trumpov minister zdravotníctva stanovil obnoviť ich nezávislosť a nastaviť zlatý štandard vo výskume.

Štúdia však tvrdí, že nenašla žiaden súvis medzi vakcínami s hliníkom a 36 autoimunitnými ochoreniami, 9 alergiami a 5 neurorozvojovými poruchami vrátane autizmu a ADHD. Takže množstvo iných ochorení ani nesledovala: detskú cukrovku, epilepsiu, rakovinu či ďalšie množstvo neurologických ochorení. V štúdii bolo zahrnutých 15 tisíc detí, ktoré nedostali takéto vakcíny, čo však nemalo žiaden dopad na ich zdravie po rokoch v porovnaní s deťmi, ktoré dostali vakcíny s dávkami hliníka 0 až 4,5 mg do 2 rokov života podľa toho, ako sa postupne tieto vakcíny pridávali do detského očkovacieho kalendára.

Hranica dvoch rokov je naozaj veľmi zaujímavá. V Británii možno o odškodnenie po očkovaní požiadať len, keď sa dieťa dožije 2. roku života. Nebolo by prekvapením, ak by podobne nastavený bol systém aj v iných krajinách. Dovtedy sa totiž akákoľvek náhla smrť považuje za syndróm náhleho úmrtia a veľmi sa neskúma a už vôbec nedáva do súvislosti s očkovaním, hoci by i časovo súviselo. Každopádne podozrenie z autizmu spôsobeného vakcínami s hliníkom, ktorého sa drží minister Kennedy, táto štúdia z júla vyvracia, pokiaľ jej metódy alebo dáta nevyvrátia iní experti.

Big Pharma je v USA najväčším sponzorom reklamy v médiach a takú štúdiu vie veľmi dobre využiť na pretláčanie status quo bez toho, aby jej kritici dostali priestor. Boj proti Kennedymu a jeho novému ACIP výboru ešte len začal. Bývalí členovia ACIP výboru boli podľa Kennedyho „v trvalom konflikte záujmov a výbor bol len formálnou pečiatkou pre akúkoľvek vakcínu. Väčšina z jeho členov obdržala značné financie od farmaceutických firiem vrátane tých, ktoré robia marketing vakcínam.“ Podľa neho zdravotné úrady a výrobcovia vakcín sú zodpovední za „krízu v dôvere verejným autoritám“, za čo však skúšajú viniť „dezinformácie a anti-vedecké postoje.“

Nevedecké je pýtať sa na dlhodobé štúdie, kumulatívny efekt vakcín (CDC najnovšie čelí súdnej žalobe, že ho nevyhodnotilo pre 72 dávok vakcín) či placebo neočkovanú skupinu… Ako placebo sa totiž používa iná už „overená“ vakcína alebo donedávna aj práve hliníkový adjuvant. Potom nová otestovaná vakcína je tak „bezpečná“ ako tie hliníkové, ktorých bezpečnosť nikdy nikto netestoval, hoci sa opakovane podávajú bábätkám v prvých mesiacoch života, keď ešte nemajú vyvinutú encefalytickú bariéru v mozgu, či plne funkčnú pečeň na odbúranie toxínov. ICAN spracoval aj prehľad vakcín, ktorý ukazuje, že drvivá väčšina ani nemala test s placebo skupinou a sledovanie z dlhodobejšieho hľadiska. Niektoré sledovali očkovaných naozaj len niekoľko dní.

Aj u nás sú hliníkové adjuvanty v povinných vakcínach proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu, proti hemofilovej invazívnej infekcii typu B, pneumokokom, hepatitíde A a B ale aj v injekčnej dávke vitamínu K1, podávanej novorodencom. Reakcie na hexavakcínu spolu s Pfizer pneumokokovou vakcínou, ktoré obsahujú hliník, sú však očakávané a normálne podľa pediatrov, ktorí o nežiaducich účinkoch podľa príbalového letáka ani zďaleka neinformujú. Len zriedkavo niektoré deti náhle prestanú reagovať a vyvíjať sa. Ak zomrú, neraz aj do pár dní po očkovaní, vyhlási sa to za SIDS – syndróm náhleho úmrtia. Vraj zachraňujeme väčšinu pred chorobou i za cenu, že niektorí zomrú…

Veď žiaden liek nie je bez vedľajších účinkov, zaznieva od obhájcov vakcín. Pri podaní lieku chorému je riziko odôvodnené v nádeji na benefit liečby. Pri vakcínach však ide o úplne iný etický problém. Riziko podstupujú zdravé deti, ktoré môžu ostať po očkovaní poškodené a benefit je otázny: infekciu ani nemusia dostať, mnohé choroby sa v Európe už aj desaťročia nevyskytujú (ich výskyt začal klesať ešte pred celoplošným očkovaním hlavne vďaka zlepšenej hygienie – napr. tu), vedia ju prekonať ľahko vďaka profylaxii napr. konkrétnymi vitamínami či sa jej vyhnúť ako v prípade tetanu vyčistením rany, ale aj správnym manažovaním ochorenia a získať dlhodobejšiu imunitu ako očkovaním, ktoré sa musí pre trvácejší efekt opakovať viackrát. Vyhodnotenie rizika a prínosu by malo byť na každom človeku, či rodičovi. Ak sa niekto bojí vedľajších účinkov a je informovaný o alternatívnej prevencii/profylaxii ochorení, proti ktorým sa očkuje, je to jeho zdravie, resp. jeho dieťa, táto jeho sloboda by mala byť rešpektovaná.