Jana Tutková

Donald J. Trump napísal knihu Art of the Deal, v ktorej prezentuje seba ako úspešného biznismana a vyjednávača. Presvedčený o svojej výnimočnosti sa aj teraz púšťa uplatniť túto svoju schopnosť v medzinárodnej politike. Jeho tím rád pripomína Američanom ale aj zahraničným návštevám, že prezident Trump je najlepší deal-maker (dohadovač obchodov).

Jeho dealerské motto znie: „Najlepšia vec, čo môžete urobiť, je vyjednávať z pozície sily a páka je Vašou najsilnejšou stránkou, akú môžete mať.“ Teraz sa s nasadením pustil do jeho urovnania svojským spôsobom, nad ktorým híkajú nielen liberálne médiá či politici. Zatiaľ sa zmohol na prázdne vyhrážky Putinovi bankovými sankciami, keď všetky už boli vyčerpané. Vopred však avizoval, že Ukrajina nebude v NATO a USA jej nedá bezpečnostné záruky, aby Putinovi vyhovel.

Frustrovaný z vyhlásení svojho bývalého šéfa, John Bolton, tvrdí, že Trump nemá stratégiu. Bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť dáva rozhovory médiám a vysvetľuje, že Trumpovi chýba vedomosť širších súvislostí a žiaľ nemá ani chuť sa učiť. Na čom mu vraj jedine záleží je, čo je v jeho prospech, vzťahy vidí transakčne a osobne. Zároveň má ambíciu získať Nobelovu cenu za mier, ktorú si podľa neho Obama vôbec nezaslúžil.

Otázka je či Trump ako alfa samec dokáže čeliť alfa samcovi Putinovi. Zelenskému ukázal, kto je pánom sveta a kto má karty. No Putinovi odkazuje, že všetky karty má teraz on, aby vyjednal mier a azda aj niečo viac. Trump si azda myslí, že urobí obchodný deal s Putinom. Predsa od začiatku je to Putinov záujem – zabetonovať svoj režim a zisky spriaznených oligarchov, ktorí žijú hlavne z ťažby nerastov a energických surovín.

Skrýva sa vojna na Ukrajine len za rozširovanie sféry vplyvu Ruska alebo je od začiatku o tom, aby sa obrovské bohatstvo pod ukrajinskou zemou vrátilo Rusku a jeho, nie americkí oligarchovia mali z toho úžitok. Ukrajinský minerals deal však dostane USA tam, kde ich práve Putin nechcel. Ale zas si Rusko bude nárokovať okupované územia Ukrajiny a mohol by získať odbyt pre svoju ťažbu v USA a Európe. Stamer Trumpa varoval, aby taká mierová dohoda nebola odmenou agresorovi…

USA už raz Putinovi odobrilo okupáciu Abcházka a Južného Osetska, ktoré si vydobyl v Gruzínsku. Potom tam priletela Hilary Clintonová s nudzovým tlačítkom, ktoré malo symbolizovať resetovací gombík. Držiac ho na fotke s Lavrovom mala tak demonštrovať reset rusko-amerických vzťahov. Ak Trump chce niečo podobné, Putin s tým ráta, že časť Ukrajiny bude jeho. Anektovanie Krymu mu prešlo bez jediného výstrelu, čo ho len povzbudilo vyslať vojakov pod vedením Igora Strelkova na Donbas, aby robili separatistickú činnosť. Strelkov sa k tomu priznal, dnes sedí v ruskej base.

Ok, Trump nebol v úrade, keď sa stalo jedno aj druhé. Aký deal však vyjednal v Afganistane? Počas prvého funkčného obdobia Trump urobil dohodu s Talibanom o odchode amerických vojsk z Afganistanu. Dohodu, ktorú uzavrel bez afganskej vlády, Taliban porušoval od začiatku. Na afganskú vládu však tlačil, aby prepustila 5000 väzňov Talibanu, čo sa aj postupne stalo a situácii to tiež nepomohlo. Útoky Talibanu sa zintenzívňovali a Trump ich pre svoju predvolebnú kampaň v roku 2020 ignoroval. 15. augusta 2021 Taliban prevzal kontrolu nad Afganistanom.

To už bol v Bielom dome Joe Biden, ktorého za to viní. Generálov, ktorí Afganistan zanechali Talibanu, žiada Trump od ministra obrany Hegsetha prepustiť. Vadí mu, že tam ostalo množstvo vojenskej techniky v desiatkach miliárd dolárov, ktoré vraj potrebuje Amerika získať späť. Toto je ďalšia jeho uletená hláška. Ako to chce zrealizovať? Taliban dokonca raz prehlásil za „veľmi tvrdých, inteligentných a bystrých. Ale po 19 rokoch sú predsa len unavení z boja.“

Podľa Trumpa (dnes) tam USA nalialo miliardy USD, čo vraj nikto nevedel. Bolo to 27mld USD ročne, preto chcel z Afganistanu návrat peňazí amerických daňových poplatníkov vo forme minerals dealu a potom odtiaľ čo najskôr vycúvať. Bolo treba len dohodnúť prímerie medzi Talibanom a afganskou vládou, ktorú držali Američania. Lenže Taliban odmietal rokovať s afganskou vládou, na čom zlyhali už Obamove pokusy o rokovania. Ani Trump však nemal na Taliban žiadnu páku.

Potom čo v jeseni dosiahol dohodu s prezidentom Afganistanu o nerastnom bohatstve, ktoré bolo vtedy odhadnuté na 1 trilión dolárov, začal tajné rokovania s Talibanom. Tie boli niekoľkokrát zrušené pre teroristické útoky Talibanu. Raz napísal na Twitter: „Mysleli si, že potrebujú zabiť ľudí, aby sa dostali do lepšej vyjednávacej pozície. Keď to urobili, zabili 12 ľudí… To sa nerobí. To mi nemôžu robiť… Za posledné štyri dni, sme udreli na Taliban tvrdšie ako za posledných 10 rokov.“

V roku 2020 New York Times zverejnil informáciu (ktorú mali tajné služby už 2 roky) o tom, že Taliban dostával odmeny od ruskej vojenskej kontrarozviedky GRU, až 200 tisíc dolárov za zabitie jedného amerického vojaka. Miestna kontrarozviedka v Afganistane odhalila, ako fungovala sieť transakcií, vládne orgány USA to však prehlásili len za informáciu nízkej až strednej kredibility. Malo sa to ututlať, lebo Trump nechcel robiť z Ruska nepriateľa. Dnes však Trump hovorí o tom, že fiasko odchodu z Afganistanu nepochybne viedlo k tomu, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu…

Po 9 mesiacoch rokovaní USA podpísalo s Talibanom vo februári 2020 mierovú dohodu, ktorú Trumpov odstúpený poradca John Bolton kritizoval ako veľmi slabú a v neprospech USA, ale Talibanu. Nieže Biden, už Trump pokračoval v znižovaní počtu vojakov v Afganistane z 13 000 na 2 500 a to i napriek tomu, že Taliban pokračoval v útokoch na afgánsku vládu, prijal al-Qaeda teroristov do svojho vedenia a neustále porušoval dohodu s USA.

Keď americké vojská opúšťali Irak v rokoch 2009 až 2012, ešte v roku 2013 ponechali v Bagdade 16 000 vojakov, ich počet sa až ďalších 10 rokov znižoval na cca 500. Trump sa nepoučil z toho, že stiahnutie vojakov z Iraku viedlo k nástupu islamistov v roku 2014 na územiach Iraku a Sýrie, kde potom ešte koalícia ochotných vedená USA zasahovala, až kým ich nevytlačili ku koncu roka 2017. Aj zo Sýrie sa Trump ponáhľal stiahnuť vojsko, napokon sa tam museli vrátiť v dvojnásobne vyššom počte a sú tam doteraz, hoci nový minister obrany už plánuje ich stiahnutie.

Nepomohlo, že Trump dal niekoľko verejných vyhlásení, že si želá odchod svojich vojsk z Afganistanu, čo len oslabilo pozície vyjednávačov. Tým bol Mike Pompeo, minister zahraničia, ktorí mal urobiť deal za každú cenu, nemal žiadne červené čiary. Trump odmietol konzultovať prezidenta Afganistanu a zrejme najmä pre svoju netrpezlivosť bola v Dohe podpísaná taká slabá dohodu, ktorá aj viedla k návratu opresívneho režimu.

Z minerálnej dohody nebolo pre USA samozrejme nič. Nové kontrakty na ťažbu neskôr podpísal Taliban s Čínou, Tureckom, Katarom a Iránom. Dokonca podľa nedávnych Trumpových slov sa Taliban stal po USA druhým najväčším predajcom zbraní, teda tých, ktoré tam ponechalo USA – 17 000 obrnených transportérov a 77 000 strelných zbraní v hodnote 7mld USD. Aké typické, že zodpovednosť znova hádže na Bidena. No kedy by si veľmajster priznal chybu a poučil sa?

Prezident Zelenský poukazuje, že Putin rozumie len sile a preto Ukrajina potrebuje záruky USA, aby ju v budúcnosti znova Rusko nenapadlo, ako sa už stalo po prímerí, ktoré vyjednával Macron a Merkelová (Trump to mal vtedy na háku). Zelenský v 2019 naivne uveril Putinovi, z čoho sa však poučil, preto sa obáva naivity u Trumpa. Poučil sa aj Macron a ostatní Európania, ktorí Ukrajinu podporujú zbraňami, aby bola v silnejšej pozícii vo vhodnom okamihu vyjednať mier.

USA však doteraz ukazovalo len slabosť, keď blokovalo Ukrajinu v získaní lepších pozícií na bojisku z obavy, že keby Rusko prehrávalo, použije nukleárne zbrane. Aj tie Javeliny, ktoré počas prvého funkčného obdobia Trump daroval Ukrajincom, mali podmienku ostať len v západnej Ukrajine. Prezident Biden naťahoval veľa dodávok zbraní, čím získal čas pre Rusov sa pripraviť, obmedzoval ich použitie, žiadal Ukrajincov nestrieľať nepriateľa pri oslobodení Chersonu… Ukrajina sa stala rukojemníkom šialenca, ktorý sa vyhráža nukleárnymi zbraňami a svet sa prizerá.

Modlime sa za Trumpa, aby namiesto trvalého mieru nakoniec nedosiahol len to, že Ukrajina vynútene podpíše kapituláciu. Nepôjde to bez Putinovho obrátenia a obrátenia Ruska, o ktoré žiadala prosiť Panna Mária vo Fatime.