Jana Tutková

Dnes je výročie, keď Hitler vpochodoval do Rakúska, ktoré pripojil k svojej ríši. V Rusku sa ríši hovorí impérium. Že Putin má imperislistické ambície a chce Ukrajinu, potvrdil dávnejšie aj Trump na základe rozhovorov s ním. Kyjev je vraj základom ruského impéria a ukrajinský národ ani neexistuje podľa Putina (trochu genocidálne v kombinácii s 3-ročnou vojnou, hoci Putin na začiatku tvrdil, že chcel zastaviť genocídu na východe Ukrajiny). Každý ukrajinský národovec je ním prehlásený za nacistu a Ukrajina po víťazstve Ruska má byť denacifikovaná. Prečo naši národovci nerozumejú tomu, že Ukrajina chce len vlastnú svojbytnosť?

Ako by sa páčilo Slovensku, keby prišlo o 20% svojho územia? Imperialistické chúťky už dlhšie neskrýva ani Viktor Orbán, mapy Veľkého Maďarska visia na maďarských vojenských základniach. Ak by Rusi došli predsa len až po ten Užhorod, ako by sa páčilo mladému Kaliňákovi, môžeme si byť istí, že si budú nárokovať aj rusínske územia. Veď mnohé dediny majú už v názve ruské prívlastky. Azda aj novouznané etnikum Goralov by zatúžilo po autonómii, aby sa následne mohlo pripojiť k ekonomicky úspešnejšiemu Poľsku.

Poľsko v budúcom roku predbehne Japonsko v HDP na obyvateľa. Treba si uvedomiť, že pred 30 rokmi tento ukazovateľ malo Poľsko aj Ukrajina rovnaké. Poľsko sa však pripojilo k NATO a EÚ, vďaka čomu je to „success story“. Ani svoju kultúru, či hodnoty nezapredalo. Putin však urobil všetko, čo mohol, aby Ukrajina nemohla nasledovať túto cestu ekonomického rozvoja, len aby si ju mohol uzurpovať ako zdroj príjmov pre svojich oligarchov a pre upevnenie svojej politickej moci.

Práve, keď bol Róbert Kaliňák v Poľsku, vysvetľoval Poliakom, že my by sme tie prostriedky na zbrojenie radšej len investovať do infraštruktúry, akoby na to doteraz nebolo dosť iných EÚ zdrojov. EÚ najnovšie schválila obrovský balík peňazí na vyzbrojenie, no premiér prehlásil, že on ich chce použiť len na cesty a vojenské nemocnice. Kaliňák ešte perlil s tým, že keď sme sa vtedy v 1968 nevzopreli okupantom, Rusi po 20 rokoch odišli, lebo vraj vždy odídu. Rusi však počas storočí postupne dobýjali územia a doteraz z väčšiny neodišli.

Snáď to neznamená, že ak by dnes okupácia prišla z východu alebo juhu, tak minister obrany bude vítať okupantov zo štyroch svetových strán! V takom prípade zrušme jeho rezort, výdavky na obranu vieme použiť aj inde. Načo nám drahé vrtuľníky a tanky, živiť armádu či udržiavať strelnice a kasárne? Pamätajme však na staré príslovie: Národ, ktorý nedáva peniaze na svoju armádu, bude prispievať na cudziu.

Je to úplne prekvapivé, že také vyjadrenie prichádza od súčasného ministra obrany, ktorý je pritom dlhodobo zástancom práva na sebaobranu a ozbrojovanie s cieľom odradenia a zastavenie prípadnej agresie. Fico s Kaliňákom vždy boli proti obmedzovaniu práva na vlastnenie zbraní, keď sa o to pokúšali ľavičiari na európskej úrovni. Slovensko má najliberálnejšiu legislatívu ohľadom vlastnenie a nosenia zbraní v EÚ, čo znamená, že máme najlepšie zákony. Väčšia sloboda je už len v USA v tých štátoch, kde sú zrušené byrokratické obmedzenia a zbraň netreba skrývať ako u nás.

Vieme, že Róbert Fico je o týchto veciach dlhodobo pevne presvedčený – od čias písania svojej habilitačnej práce o práve na sebaobranu a držbu zbraní ako súčasť ochrany života a majetku – svojho či iného. Napokon náš premiér nikdy neodmietol poskytovať Ukrajine zbrane, len museli byť predané za komerčné ceny. Nikdy ani nezastavil na hraničných priechodoch transport cudzích aj darovaných zbraní na Ukrajinu, ako to urobil maďarský premiér.

Je pochopiteľné, že ľudia nechcú bojovať a s povinnou mobilizáciou je problém v každej krajine, keď sa niečo také stane. Nie každý sa cíti na držanie zbrane v ruke, hoci dnes už treba vedieť aj ovládať drony. Je to vec aj povedomia a vzdelania. V Poľsku od 8. ročníka majú deti v školách výchovu o bezpečnosti, ktorá zahŕňa tréning s laserovými zbraňami, taktickú záchranu životov, prvú pomoc pri masových katastrófach a úrazoch, zaobchádzanie so zbraňami a streľbu na terč. Doteraz bola dobrovoľná, od tohto roku je povinná. Na Ukrajine sa zas deti už na školách učia riadiť drony.

Profesionálne armády sú dnes síce štandardom, ale aj v USA majú zákony o povinnej mobilizácii v prípade potreby. Samozrejme, že to nie je populárna politika, no je to o osobnej zodpovednosti, ktorá ide ruka v ruke so slobodami. Brániť slobodu krajiny, jej občanov, životov žien a detí je morálnou výsadou mužov, hoci dnes je čoraz viac emancipovaných žien, ktoré majú na to odvahu.

Počas vojny sú to ženy, ktoré sa starajú o deti a domy, keď muži bojujú. Zas do biológie ženy je zapísaná aj morálna výsada chrániť život dieťaťa, ak ho už má pod srdcom (toto po 40 rokoch komunizmu a skoro 40 rokov kapitalizmu ešte nemáme zakotvené do zákonov, hoci ústava SR hovorí o ochrane práva na život pred narodením). Tieto dve povinnosti vychádzajú z dizajnu dvoch pohlaví (už aj také samozrejmosti dnes treba dávať do ústavy), ktoré sú odlišné, no kompatibilné.

Desaťročia mieru a materiálneho blahobytu oslabujú vôľu mnohých postaviť sa zlu, ak ide o agresiu iného človeka či národa. Keď ide o napadnutie suseda, vyrieši to zavolanie polície alebo súdna cesta. No keď sa to stane na medzinárodnej úrovni, vtedy niet inej pomoci, len sa brániť, príp. si zavolať na pomoc suseda, či spojenca. Mnohé bitky či vojny boli vyhraté, hoci vyzerali beznádejne. Dávid proti Goliášovi je odveký príklad.

Veď ani Ukrajine nedávali veľkú šancu proti Rusku, Američania navrhli odviezť jej prezidenta za hranice. Tá však stále odoláva, hoci stratila územie vo veľkosti Veľkej Británie. Po 3 rokoch je stále suverénnou krajinou, aj vďaka zmene technológie vojny, keď Ukrajinci začali používať drony, ktoré sa začali vo veľkom a lacno vyrábať na Ukrajine. Prezident Zelenský ich licencie ponúkol aj USA. Pripomeňme si, že aj počas druhej svetovej vojny bol západný front v defenzíve. Francúzsko sa vzdalo na rok Hitlerovi a vytvorilo tzv. Vichy režim. No malo to celkom vzdať?

Otázka znie: za akú cenu ľudských životov je morálne správne brániť slobodu krajiny? Odpoveď nám dáva aj každému dobre známa báseň Morho: „a kto čo i len kradmou rukou siahne na tvoju slobodu, mor ty len a voľ nebyť ako byť otrokom“! Vznešené slová o tom, že život v podstate ani nie je najvyššia hodnota. To nám ukazujú aj svätci, aj hrdinovia. Sú vyššie hodnoty ako pravda, viera, sloboda a láska, za ktoré sa oplatí položiť život. O tomto vyššom zmysle sebaobrany a obetovania života sú presvedčení mnohí na Ukrajine, ktorí riskujú jeho stratu.

Už sme sa raz strašne báli o život a nechali sme si pre strach z neviditeľného nepriateľa pošliapať aj naše základné práva a dôstojnosť. Nech nám je pandémia poučením, že strach o život sa dobre predáva. Pri pandémii bol vytvorený s cieľom predať čo najviac experimentálnych genetických vakcín a za tým účelom sa použili zlé prostriedky. Teraz čelíme strachu pred nukleárnou vojnou, ktorý paralyzuje amerických prezidentov a možno ešte viac oligarchov (veď sme ešte ani neodleteli na Mars). Ich zbrane Ukrajine prišli neskôr s obmedzeniami, len aby Rusko nesiahlo po atómovke.

Keď Donald Trump dal na vojenskú operáciu pri distribúcií vakcín počas pandémie, americké farmaceutické firmy (a iste aj on) zarobili na pandémii. Žeby teraz vyhodnotil, že nepredá veľa zbraní, keď USA budú musieť bojovať za Európu? Nech si ich radšej Európania nakúpia od USA. Len aby sa v tom neprepočítal. Už ani Švajčiari nechcú americké zbrane, keďže bez aktualizácie softwarových systémov, ktoré môžu Američania odmietnúť poskytnúť (ako teraz ich vypli Ukrajincom), predstavujú aj najnovšie a najdrahšie bojové lietadlá riziko.

Najnovšie Trump odvolal budúce spoločné NATO cvičenia v Európe, keď Putin oznámil na september tie s Bieloruskom, kde si už rozmiestnil aj nukleárne zbrane. Je rozumné investovať do obrany, keď USA odskakujú od svojich záväzkov a nukleárna veľmoc „válči“ v Európe. Keby bolo Mexiko napadnuté, USA by isto už intervenovali. Nečudo, že európske vlády sa zobúdzajú, keď Rusko opakovane žiada stiahnutie NATO vojakov za hranice NATO spred roku 1998.

Je na mieste posilniť obranu Európy, aby azda víťazstvom na Ukrajine povzbudené Rusko, nezačalo pokukovať po ďalších bývalých socialistických krajinách. No pre tieto neočakávané udalosti je aj čas na odstúpenie od zmlúv s Pfizerom, lebo tie peniaze, čo nás Ursula zaviazala posielať ďalšie roky na nepotrebné vakcíny, potrebujeme teraz na prepotrebnú výzbroj.