Hlavné argumenty, prečo mnohí, no nie všetci konzervatívci v Európe a Amerike šíria proruskú propagandu o Ukrajine neuvedomujúc si, že ide o vojnovú propagandu.
1. Ukrajina pod tlakom Západu vycúvala z mierových rokovaní s Ruskom, lebo Západ chce pokračovanie bratovražebnej vojny Slovanov.
Pred dvoma rokmi po tom, čo týždne hovorkyňa ruského prezidenta presviedčala svet, že Rusko nemieni zaútočiť na Ukrajinu a organizuje len vojenské cvičenia pri jej hraniciach, sa oklamaný svet zobudil do reality. Rusi okrem juhovýchodnej hranice zaútočili aj zo severu a poslali výsadkárov do Kyjeva. Zdá sa, že izolovaný ruský prezident očakával privítanie zo strany Ukrajincov a bleskovú vojnu, ktorú nazval špeciálnou vojenskou operáciou. Lenže Kyjev a celá Ukrajina sa postavila na odpor. Za niekoľko dní sa podarilo Rusov vytlačiť z Kyjeva, pričom pomohlo aj to, že Rusom zlyhali vojenské vozidlá pre zanedbanú údržbu pneumatík, tiahnuce zo severu. Medzitým sa rozbehli diplomatické mierové rozhovory, kde kompromisom malo byť zrieknúť sa východných teritórií, ktoré Rusi okupovali. Ukrajinci však zjavne boli povzbudení úspechom v Kyjeve, odkiaľ Rusov vyhnali. Zároveň ostali v šoku z masakra v Buči (video so svedectvami). Prečo by mali vydať takmer tretinu svojho územia útočníkovi, ktorí im celé posledné storočie robil neustále zle?
V tom čase navštívil Kyjev Boris Johnson, čo sa stalo dobrou zámienkou pre Rusov, ústami Lukašenka šíriť blud o tom, že zabíjanie v Buči bolo dielom britskej tajnej služby, či dokonca výmyslom (satelitné dôkazy zanalyzované tu). Johnson povzbudil Zelenského, aby Ukrajina ďalej kládla odpor, ale napokon aj sami Ukrajinci vedia, že Rusom sa nedá veriť. Veď mohli rokovať už pred začatím vojny a mohli mierové rokovania mohli viesť len naoko na zneistenie Západu. Predsa neustále Putin opakuje, že cieľom je nielen demilitarizácia ale aj denacifikácia Ruska a pod tým si predstavoval odstránenie vtedajšej vlády a so zrieknutím sa armády, čo predstavuje zrieknutie sa suverenity. Ako mu možno veriť, že následne by neobsadil celú Ukrajinu bez šance na odpor?
2. Rusko bolo vyprovokované a dotlačené Západom k tomu, aby zaútočilo na Ukrajinu, ktorá dlhodobo usiluje o členstvo v NATO.
USA financovali euromajdan a západná Európa má záujem o vstup Ukrajiny do EÚ. Údajne sofistikovanou manipuláciou verejnej mienke, financiami a pôžičkami, sľubmi a zavádzaním si Západ omotal Ukrajinu okolo prsta s cieľom profitovať z jej nerastného bohatstva. Dajme tomu, že to tak mohlo byť a Rusko má záujem obdobne profitovať z nedávno objaveného nerastného bohatstva a dávnejšie vybudovanej sovietskej infraštruktúry na Ukrajine. Rusko mohlo rovnako ako Západ manipulovať ukrajinských politikov a obyvateľstvo, aby sa priklonili k užšej spolupráci s Ruskom a nie so Západom. Ale Rusko sa namiesto takéhoto mäkkého dobývania rozhodlo pre vojenskú inváziu, ktorej podstatou je krviprelievanie. Akokoľvek sa vedenie Kremľa cítilo dotlačené k udržaniu si moci a moci ruských oligarchov, rozhodnutie začať vojnu spočíva na svedomí ruského prezidenta. On sa rozhodol prelievať krv ruských mužíkov a ukrajinských vlastencov. Pre pocit ohrozenia svojej moci obetuje aj stovky tisícov životov.
3. Ruská vojenská operácia má zamedziť genocíde Rusov na Ukrajine – má ukončiť konflikt. Američania môžu a Rusko nie?
Ruský prezident možno mal ten cieľ viesť spravodlivú (zo svojho pohľadu) preventívnu vojnu, aby ukončil situáciu počnúc rokom 2014, ktorá sa po štyroch rokoch upokojila, nebyť útoku pod falošnou vlajkou, ktorý sa stal zámienkou pre inváziu – ako som to s fotodôkazmi zdokumentovala pred dvoma rokmi tu. Namiesto ukončenia konfliktu, ktorý si vyžiadal niekoľko stoviek životov, za dva roky v rusko-ukrajinskej vojne padli desiatky tisícov životov, preto túto „operáciu“ nemožno nazvať ani preventívnou ani spravodlivou, len jednoducho surovou vojnou. Paradoxne, práve tí, ktorí odsudzujú americké invázie, že boli vedené na základe klamstva napr. v Iraku a Srbsku, dnes obraňujú ruskú inváziu. Je to používanie dvojakého metra. USA konali nemorálne a neznamená to, že Rusko dnes môže konať rovnako a budeme sa tváriť, že je to morálne, lebo Američanom to prešlo.
4. Lepšie, aby sa Ukrajina priklonila späť ku konzervatívnejšiemu Rusku ako sa stala súčasťou zgenderizovanej Európskej únie. Ak im nedáme zbrane, tak vojna skončí s takýmto výsledkom.
V čom je Rusko konzervatívnejšie? V Rusku je najvyššia miera potratov a rozvrátené rodiny, preto bolo prvou krajinou, ktorá začala reálne strácať obyvateľstvo. Ľudí trápia existenciálne problémy, preto sa tam ešte LGBT hnutie veľmi nerozmohlo, to sa však ani v islamskom svete. Je to však pekne ateistická krajina. Len 1% v minulom roku prišlo do kostola na najväčšie sviatky v Rusku. Na Ukrajine až 48% ide do kostola aspoň raz do mesiaca, čo je viac ako v SR. Podobne ako SR má Ukrajina problém s korupciou, no snaha sa jej zbaviť je evidentná aj zmenou politických elít v každých voľbách. Náš západný svet je postavený na tom, že krajiny cez demokratické procesy si môžu vybrať suverénne svoju politickú orientáciu a vedenie. Je len pochopiteľné, že pre Ukrajinu je to príťažlivé. Opakom je ruský svet, kde dlhodobo, doživotne vládnu diktátori (Lukašenko), ktorí nedovolia žiadnu kritiku svojej politiky či dokonca vojny. V Rusku zatýkajú ľudí za kvety na hrob Navaľného… Na Západe počas Covidu bola snaha o cenzúru opozície (detto aj v Rusku), našťastie sa to nepodarilo. Ruské videnie, ako odhalil rozhovor Tuckera Carlsona s Putinom, je stále, že o osude menších národov rozhodujú svetové mocnosti. Ukrajinci ukázali hrdinský odpor napriek problémom s mobilizáciou a váhaním Západu poskytnúť im vojenské vybavenie načas a v potrebnom množstve. Aj v minulosti sa nie raz slabší stali víťazmi proti presile. Rusi sa dušujú, že proti ním vojnu nemôžu vyhrať, lebo použijú atómové zbrane. Podobne zastrašuje zlodej pri prepadnutí zbraňou, aby pacifikoval akýkoľvek odpor. No ak sa mu dá ubrániť, treba to skúsiť. Aj po uši vyzbrojené USA sa napokon stiahlo s hanbou z Afganistanu a prípadov víťazstva Dávida proti Goliášovi je v histórii dostatok.
Európska únia má iste problém so šírením LGBTI++, no treba povedať, že z tejto ideológie je ešte stále cesta späť k Bohu. V devastačnej vojne – iniciovanej Ruskom – zabitie je už nezvratné.